reklama

Prečo tratia čas planými hádkami?

Množstvo diskusných príspevkov, zapálení diskutéri, z ktorých každý (alebo iba každý druhý?) naháňa "presvedčivé" argumenty, obviňuje tých druhých, zosmiešňuje a podceňuje názor opačnej strany. Niekoľkodňové rečnenie. Žeby zviditeľňovací sa či zahmlievací proces? Hľa - parlamentné schôdze sa rozbehli. Spomenula som si na bájku o včelách a čmeliakoch...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)
Obrázok blogu

VČELY A ČMELIACI

Hlúčok čmeliakov sa pásol na veľkom pláste medu.
Vtom prileteli včely a zalomili rukami:
"Prepánajána, čo to robíte? To je predsa náš med."
"Odkedy?" zamrmlal jeden z nich a lízal ďalej. "My sme tu predsa boli prví."
"Ale my sme si tento med urobili," namietali včely.
"To by mohol hocikto tak povedať."
"Ale my vám to dokážeme."
"Ale my vám to nemusíme veriť."
Hádka sa preťahovala a išlo to stále do tuhšieho. Možno, že by bolo došlo aj k bitke, keby tí, čo už nemohli viac pre obsah svojho brucha, neboli navrhli rozhodnúť o veci súdom.
Včely pristali. Podľa dohody mala početnému senátu predsedať osa. Obliekla si talár a predvolala svedkov. Skutočne, zhodovali sa v tom, že prv, než vznikla hádka, videli na vlastné oči priletovať na plást medu nejaké zvieratká s podlhovastým, priečne prúžkovaným telom. Nebolo vraj, už dobre vidieť, ale zdalo sa im, že sú všetky žltošedé.
"Tak prosím," zamrmlal starý čmeliak. "To sme my."
"Ale veď je to presne naša farba," namietali včely. Jedna hneď predstúpila a točila sa ako v módnom salóne.
Nuž, dôkazy boli rovnaké pre obidve stránky. Osa nevedela ako rozhodnúť. Nechcela stratiť sudcovskú česť. Musela získať čas a nové argumenty.
Súd prerušil pojednávanie a šiel sa poradiť. Vypili kávu, vyfajčili cigaretu, ale nezmúdreli ani o kúsok. Prizvali aj zástupcov blízkeho mraveniska. Ale mravce sa nechceli do toho miešať. Vraj, oni majú svou robotu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V tejto nedobrej situácii sa prihlásila o slovo jedna taká malá a od peľu úplne zafúľaná včela. Bola taká zaprášená, že bola až smiešna. Obecenstvo sa usmialo. Ale osa vo svojej bezradnosti bola ochotná aj túto vypočuť.
"Prosím, máte slovo."
"Ďakujem," povedala včela a začala:
"Prečo tratíme čas planými hádkami? Kým sa budeme takto prieť, med sa pokazí a nebudeme mať z neho nič ani my, ani oni. Nechajme rečnenia a dajme sa do roboty. Tam sa ukáže, kto vie robiť med."
Čmeliaci zborovo zašomrali a pokladali to za hlúpu provokáciu.
Osa, ktorá bola dosť inteligentná, prehlásila, že vec je jej tým jasná. Ak čmeliaci odmietajú túto praktickú skúšku, to znamená, že právo na med je na strane včiel.
V závere rozsudku dala potom ešte toto poučenie:
"Aby sme mali pravdu, na to nestačí byť bezohľadný, silný, bohatý alebo výrečný. Bezpečným overením pravdivosti našich tvrdení sú naše skutky."
Škoda, že pri tomto súde nebol medzi obecenstvom ani jeden človek. Hoci, keď čítali o tom v novinách, bolo počuť, ako niektorí polohlasne uznávali:
"Tak je. Nehádajme sa teda, robme med."
(autor: Alal-Dubois, foto: internet)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nepripomínajú vám túto bájku práve tie aktuálne diskusie v našom parlamente?

Koalícia predloží dokument - toho času Programové vyhlásenie. Opozícia nelení, snáď každý jeden člen sa prihlási do diskusie. A tak sa "pracuje" niekoľko dní... A na čom? Reči, reči, reči - o všetkom možnom - len nie o podstate. Skôr to vyznieva len ako - tu máte - veď my vám to ešte pekne skomplikujeme. Je nás veľa - aspoň 62 - veď sme vyhrali voľby - no nie? Diskutujúci nezabudnú i na osobné urážky - veď mám slovo, tak si to vychutnám... Hlavné je zviditeľniť sa a "naložiť" svoje tým...Aby svet jasne videl - kto je víťazom volieb. (A možno aj - aby ma nikto nemohol upodozrievať - že nie som aktívny v parlamente.) Nie je pre niektorých hlavným meradlom sily a váhy (hlasov) - dĺžka príspevku a agresívnosť reči?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A napokon - je potrebné niekoľko dní rozoberať a diskutovať dokument Programového vyhlásenia? Veď je to v podstate iba náčrt - zameranie na nasledujúce volebné obdobie. Nejde ešte o žiadny konkrétny zákon, v ktorom záleží na každom slovíčku a jeho význame. Nebolo by lepšie šetriť čas a sily na to, čo bude znamenať už konkrétnu zmenu?



Čo myslíte, nemali by si aj naši parlamentní poslanci vziať príklad od múdrej včielky - a ísť radšej "robiť med"?


Ľubica Slošiarová

Ľubica Slošiarová

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Otium sine litteris mors est et hominis vivi sepultura. (Seneca) Život v ústraní bez čítania a písania je smrť a pochovávanie človeka za živa. - a tak - čítam, čítam, čítam - a občas aj píšem ;) Zoznam autorových rubrík:  Veci verejné obyčajne z politiVzťahy každodenné i rodinnéOstatné prepestréSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu