Ako si všedný deň urobiť krajším

Autor: Ľubica Slošiarová | 9.7.2011 o 18:18 | (upravené 10.7.2011 o 10:11) Karma článku: 5,92 | Prečítané:  1161x

Sledujem dianie v našej spoločnosti, špecifiká politických "tančekov", dopady na bežného občana. Poviem vám, nič pozitívneho na mňa z týchto aktualít neplynie. Skôr naopak. Kladiem si otázky, hľadám odpovede. Ale závery - nič moc. Navyše - keď počúvam argumentácie niektorých hovorcov, poslancov či ministrov - prvé ma často napadne: To si fakt myslia, že poslucháči/diváci majú "íkvé tykve"???? Nie - musím ísť na to inak. Musím si sama nájsť (alebo zrežírovať) tie pekné životné chvíľky - aby som trošku eliminovala negatíva zvonka. Inak ma negatíva zožerú.

Takáto chvíľka prišla včera. Sedela som v čakárni u lekára - špecialistu. Do ambulancie nastúpil pre mňa neznámy lekár, ktorý nahradil môjho bývalého. Slovo dalo slovo, so spolučakateľkami sme si vymieňali názory a tak som sa dozvedela, že v rovnakej neistote - čo ma čaká za dverami - v ambulancii - nie som sama.
Jedna z nás, rovnako "vyplašených", šla dovnútra prvá. Po dlhšom čase, keď nastal pohyb a výmena medzi tými kto von, kto dnu - odchádzajúca stihla spomenúť, že bola pozitívne prekvapená prístupom lekára. Po niekoľkých nových výmenách - dnu von, dnu von - prišiel aj môj čas ísť dnu. Šla som s maličkou dušičkou. Veď - kto by išiel ako hrdina do neznámeho a s neistým výsledkom?
Moja skúsenosť s novým lekárom bola rovnako pozitívna. Hneď systém po vstupe do ambulancie bol iný ako u predchádzajúceho lekára. K tomu - upokojujúci až láskavý prístup lekára i jeho sestry - boli pre mňa, napriek nepríjemnému vyšetreniu - akýmsi balzamom po predchádzajúcich stresoch. Nakoniec som nešetrila slovíčkom "suupper" - ešte pri posledných inštrukciách sestričky - že sa i ona usmievala.:)

Pri odchode z ambulancie, v čakárni už bola "mela" nových čakajúcich. Aby som nezavadzala, nasmerovala som sa priamo von. Na chodbe som si však spomenula: i ďalšia čakateľka (cca v mojom veku) tam rovnako sedí ako na klincoch a nevie ešte, čo bude ďalej vo vnútri. Osvietila ma myšlienka: vráť sa a podeľ sa s ňou, aby už išla dovnútra pokojnejšia.
Tak som aj urobila. Vrátila som sa do čakárne, prisadla si na práve uvoľnenú stoličku vedľa nej. Potichu som sa zdôverila so svojou skúsenosťou i stručne opísala nový systém v ambulancii. Veľmi mi ďakovala za to, že som sa vrátila a podelila sa s ňou. Už bude pokojnejšia čakať, keď vie, čo bude vo vnútri. S úsmevom - skoro ako staré známe - sme sa rozlúčili. Hoci sme sa videli prvýkrát - a možno aj posledný. Odchádzala som s dobrým pocitom, že som niekomu i ja máličko pomohla.

Všedný deň, ale o kúsok krajší. Keď človek vníma ľudskosť, vďačnosť, tie drobné pozitíva - "pochutiny" žitia...
A najmä - keď sa sám nenechá pohltiť iba vlastnými, celospoločenskými či globálnymi problémami... ;)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?