Jeden môj deň v Bratislave

Autor: Ľubica Slošiarová | 22.5.2012 o 23:32 | Karma článku: 10,48 | Prečítané:  1230x

"Lastminute" rozhodnutím som sa včera (v pondelok) vybrala ranným rýchlikom do Bratislavy. Hoci rýchlik bol takmer plný - cestovanie bolo v pohode - sprievodkyňa úctivá, každému poďakovala podávajúc označený lístok = prvé pozitívne zážitky. Bratislavská cieľová stanica nevyzerala výstavne - ale - takmer som ju nevnímala. Mala som iné priority = dostať sa na dohovorené miesto stretávky. Nikto cudzí ma neoslovil, "neotravoval", ani mi nič neponúkal. Naopak - ja som oslovila a poprosila o info jednu čakateľku na MHD: Prosím vás, ktorým spojom sa dostanem k dómu sv. Martina? Ochotne ma nasmerovala na správne číslo MHD. Keďže ďalej som sa už nepýtala - správnu výstupnú stanicu som prehliadla. Ako hovoria bratia Češi: Líná huba = hotové neštěstí.;)

Na nasledujúcej zastávke (za Dunajom) mi iní ochotní domáci vysvetlili, ako sa peši dostanem späť. Tak som mala i prvú pešiu "túru".

Následne sme sa traja stretli na dohodnutom mieste, tí, ktorí sme si pred 3 dňami naplánovali malú stretávku v hlavnom meste. Štvrtý nás našiel neskôr, keď sme už sedeli vo vonkajšej terase 1 reštaurácie. Slniečko svietilo, vetrík pofukoval - a my sme maškrtili, popíjali kávičky a preberali rôzne oblasti: rodiny, záujmy, vymieňali si názory na dôležité témy - až nás hrmot v okolí začal viac vyrušovať. Áno - príchod našich strieborných hokejistov spôsobil väčší hluk i pohyb okolo. :)
Tak sme sa rozhodli hľadať tichšie - na rozhovory vhodnejšie miestečko. Po krátkej dobe sme ho našli v inej vonkajšej terase - trochu ďalej od hluku. Sedeli sme na tichom námestíčku medzi ostatnými - rovnako pokojné prostredie vyhľadávajúcimi okolosediacimi.
Obsluha v reštaurácii bola opäť pohodová, rýchla a ústretová. Posedeli sme, občas zachytiac pohybujúce sa tiché skupinky fotografujúcich turistov - alebo i hlučnejších vítačov hokejistov. Mali sme sa o čom spolu rozprávať ešte nasledujúce cca 3 hodiny.
Jeden zo stretávkovej množiny došiel motocyklom. Ten zaparkoval na povolenom parkovisku - ale výhľad naň potom - počas celého nášho času v reštaurácii - nemal. Obdivovala som jeho pokoj. Nájde ten svoj stroj, keď sa k nemu vrátime? Ja by som veru sedela ako na tŕňoch. Nemala by som taký pokoj. A predstavte si - keď sme prichádzali na parkovisko - ten motocykel naozaj stál na svojom mieste! Nezmenil majiteľa. Jaaa neviem, čo máte proti Bratislave? Veď tam sa ani motorky nekradnú! Ďalšia pozitívna skúsenosť. ;)
Keďže sme mali ešte dostatok času do odchodu spiatočného rýchlika, vybrali sme sa peši na hlavnú stanicu. Problémom bola iba nepriechodná časť cesty - kde pokračovalo vítanie našich strieborných. Ale - poradili sme si. Obišli sme ich inou uličkou a naša pešia "túra" po cca 3/4 hodine úspešne skončila v budove hlavnej vlakovej stanice. Vzápätí vonku začalo liať ako z krhly. Ako dobre - dáždniky sme totiž nemali.
Ďalší pozitívny zážitok - ešte aj počasie nám priam na želanie vyšlo.

Posledný - čo nás počkal cestou rýchlikom (takmer hodinové meškanie pre poruchu iného vlaku na trase) - nakoniec bol "malina". Veď - dlhšie cestovanie vlakom sa dá rôzne využiť (debatovať, rozmýšľať, čítať, počúvať hudbu, driemať, prechádzať sa...) - ta neee? :)

Takže - veľmi rada sa v našom hlavnom meste zas niekedy zastavím. Nájsť si vyhovujúce prostredie nie je zložité - a aj ľudia sú tam fajn. ;)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nemecko zakázalo prespávanie v kamiónoch, vodičom za to hrozia pokuty

Komisia ukáže nové pravidlá pre dopravcov.

DOMOV

Šéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor aj Andrejom Babišom.

KOMENTÁRE

Premiér Fico mieri k jadru Únie. Ako sa k nemu prelúska?

Fico sa nenápadne začal dištancovať od susedov z V4.


Už ste čítali?