Osobná skúsenosť so slovenským zdravotníctvom

Autor: Ľubica Slošiarová | 3.9.2015 o 18:45 | (upravené 3.9.2015 o 19:01) Karma článku: 5,20 | Prečítané:  1182x

Bez akýchkoľvek známostí, vybavovačiek alebo nejakého „všimného“... „Plánovaná“ operácia do 1 mesiaca. Je to v našom zatracovanom, kritizovanom a často negatívne vnímanom slovenskom zdravotníctve možné?

Veru áno. Do 1 mesiaca som bola objednaná, vyšetrená, navrhnutá na operáciu cez - pre mňa novinku - tzv. jednodňovú chirurgiu - zoperovaná, bez komplikácií – prepustená do domáceho doliečenia...  v ORL oddelení ÚVN Ružomberok. 150 km od môjho bydliska. Veriť teda rôznym ústnym či netovým podaniam a negatívnym skúsenostiam? Hmm – moja skúsenosť bola pozitívna.

Odkladala som vyše 2 roky. Sťažené alebo iba jednostranné dýchanie nosom pre vybočenú nosovú priehradku z dávneho úrazu. ORL lekárka mi doporučila operačné riešenie – ale... veľmi som si netrúfala... až sa komplikácie nahromadili, pomaly som sa stala takpovediac závislákom na nosnom spray, až som si povedala – a dosť, musím riešiť príčiny, nie iba hasiť následky – opakované zápaly, ATB a pod.

Ako prvé – hľadala som informácie na nete. Na základe rôznych kritérií a vlastných vylučovacích metód som zvažovala a nakoniec sa rozhodla – keď už – chcem ísť na operáciu do vojenskej nemocnice v Ružomberku.
Ďalší krok – nájsť si na nete konkrétne kontakty a niečo viac o tejto nemocnici.
Veľmi ľahko som potom našla Kliniku otorinolaryngológie – oddelenie ORL v Ústrednej vojenskej nemocnici. A tam všetky potrebné vstupné informácie. Aj o možnosti jednodňovej zdravotnej starostlivosti – alebo kratšie: jednodňovej chirurgii.
Na uvedené kontaktné telefónne číslo som zavolala, dali mi 1. voľný termín a zapísali si ma. Termín som si kvôli problémom s dopravou ešte o týždeň posunula – nebol problém, super 1. skúsenosť. V danom termíne som došla na vstupné vyšetrenie. Zápis na recepcii ORL, čakanie podľa poradia príchodzích (cca 4 hodiny).
Prišla som na rad pred 15-tou... ako predposledná... Napriek ambulantnej celodennej práci s pacientami prichádzajúcimi z celého Slovenska – necítila som tam žiadny zhon, únavu či nejakú netrpezlivosť zo strany zdravotníkov. Ošetrujúca lekárka MUDr. M.M. bola trpezlivá, dôsledná, odborníčka na svojom mieste, vysvetlila možnosti a ponúkla i mimoriadne skorý termín – uvoľnený deň pôvodne mal mať inú náplň – stal sa dodatočne operačným – operácia bude o 10 dní (to sa mi ani neprisnilo po informáciách na nete). Super 2. skúsenosť.
Podotýkam, šla som tam ako úplne neznáma osoba, bez akýchkoľvek známosti a vybavovačiek, iba po telefonickom objednaní sa na konkrétny termín vyšetrenia.
Vzhľadom na uvedenú rýchlovku, v ÚVN si zobrali na starosť komunikáciu s mojou ZP Dôvera pre schválenie plánovaného termínu operácie (o 3 dni mi došla informácia o schválení zo ZP). Ja som si mala vybaviť komplet predoperačných vyšetrení v mieste bydliska.
Iba deň som váhala (dostala som totiž na vlastné zváženie, či ponúknutý termín beriem – alebo si počkám na štandardne plánovaný termín neskoršie). Potom som už konala.
Na dotiahnutie predoperačných vyšetrení som mala 7 dní. A tie sa ešte skrátili 2 víkendovými dňami medzitým. Na odobratie krvi som šla hneď nasledujúci deň. Bez problémov. Super 3. skúsenosť. Na krvné výsledky však bolo treba počkať – po víkende. Takže na ostatné 3 návštevy špeciálnych ambulancií som mala necelé 2 dni.
Nakoniec – napriek poznatkom iných ľudí a ich skúseností v podobnej situácii (vôbec nie je jednoduché absolvovať špecialistov takto narýchlo, všade býva nátresk, nemusia ma vôbec vziať a pod.) mala som ďalšiu – 4. super skúsenosť. V priebehu cca 3 hodín jedného dňa som všetko komplet vybavila. V miestnej nemocnici. Žiadny problém. Žeby to bolo tým, napriek všetkému, systémovým SK zdravotníctvom, alebo dokonca vďaka ´Svetu zdravia´ v mojom bydlisku, ktorý ten systém vo svojom zariadení udržuje? Neviem...

Tak som mohla o 2 dni odcestovať na samotnú operáciu do Ružomberka.
Po príchode proces: recepcia, čakanie na príjem, vstupné vyšetrenia, odloženie sa na lôžku (síce v izbe s 8 posteľami – ale, veď nie som na dovolenke – ale na zdravotnom zákroku – a vyše 30 ľudí správne poumiestňovať nie je jednoduché)... Neskôr – ďalšie predoperačné informácie a pomoc, k tomu večera a pitný režim... Nakoniec som zaľahla do toho svojho „koženkového válovčeka“... Spánok nebol ktovieaký na takomto lôžku – ale – to najpodstatnejšie bolo = operácia na druhý deň a odstránenie môjho problému... Som tam – pripravená na operáciu. 5. super skúsenosť. (Niekoľko pacientov, vzhľadom na nedostatok voľných lôžok, museli poslať na predoperačnú noc domov – boli zblízka... Záujemcov veľa – nie vždy sa dá predvídať pooperačný stav a tým presne obsadenosť/voľnosť lôžok... Operácie však 2. deň absolvovali aj títo.)

Nastal deň 2.  A – zas som pozorovala a možno lepšie chápala presuny a prenášania po chodbe, ktorých svedkom som bola aj v predchádzajúci deň. Laik by sa možno pýtal: Vie tu prosím pekne ľavá ruka, čo robí pravá? Ale – fakt to klapalo ako hodinky – systém: jedni odchádzajú, ďalší prichádzajú – jedni na „obyčajnú“ izbu, iní na pooperačnú (ešte „po vlastných“ s vecami), jedni do operačných priestorov, iných vezú z operácie, niektorí sa už balia a chystajú po obdržaní prepúšťacej správy domov – je tam jednoducho trvalý pohyb, systematický a asi aj  kvalitne (rokmi?) preverený...
Asi po 3 hodinách čakania a pozorovania systému došiel rad aj na mňa. Fofry... ideme na sálu. V akejsi predsieni operačných sál som stihla akurát zjesť podanú maličkú tabletku – nahodiť sa do operačného gala – a šup presun po vlastných na operačný stôl. Iba kútikom oka som pozorovala akoby operačné boxy: tam je jeden tím – čo operuje – tam druhý, tretí štvrtý... ďalej som nerátala – už bol predo mnou iba môj cieľ... Obdivuhodný systém práce všetkých tam prítomných. Na mojom „lehátku“ sa ma hneď ujali odborníci – iba chvíľku som rozmýšľala: ale veď mne sa vôbec nedrieme – hmm – bude tá tabletôčka a anestéza na mňa účinkovať? Aaaa – zrazu ma nebolo...  Účinkovala. :) Prebrala som sa, keď už bolo úplne po všetkom. Cca po 3 hodinách. Asi celkom až na jednotke intenzívnej pooperačnej starostlivosti. Bezbolestne – s kvapkajúcou infúziou, bez extra komplikácií...  Môj operačný tím (v ňom aj moja ošetrujúca lekárka MUDr. M.M.) perfektne pracoval. 6. super skúsenosť.
Super 7. skúsenosťou bolo nasledujúce spoznanie „pokladu“ nášho zdravotníctva v podobe zdravotnej sestričky Emílie P. Pooperačná starostlivosť na nočnej nie je oddychovka, a keď vám pribudnú „zložití“ pacienti, ktorí by pravdepodobne „uživili“ samostatne 1 sestričku – má sa ona čo obracať. Ale sestrička Emília to zvládala v absolútnej pohode, trpezlivosti, ochote a láskavosti počas celej svojej služby. Mohla som to pozorovať zblízka – ležala som vedľa pána, čo mal naozaj kopec zdravotných i pooperačných problémov takmer sústavne. Nevadilo mi ani, že som takmer vôbec nespala (veď nie som na dovolenke ta ne?), doma sa vyspím. A tu môžem aspoň pozorovať poklad-sestričku v akcii. V nepretržitej starostlivosti o cca 8 pacientov. Tento zážitok stál za prebdenú noc.

Nastalo ráno – 3. deň „jednodňovej“ chirurgie – a keďže pooperačný priebeh bol OK – mohla som sa chystať domov. Čakanie na posledné ošetrenie, informácie k domácej starostlivosti, prepúšťacia správa a termín kontroly... Zas som mohla pozorovať ruch „všedného“ dňa tohto oddelenia. Hoci bola sobota, stále pestro. Pribudla totiž služba víkendovej pohotovosti, prichádzali pacienti aj z tohto dôvodu, zvonka... Takže lekári a zdravotnícky či ošetrovateľský personál – mali stále čo robiť– iba pre mňa končilo pozorovanie – a ide sa domooov...

Slovenské zdravotníctvo, toľkokrát zatracované, vo mne zanechalo nádej a optimizmus. Je to predovšetkým o správnych a obetavých lekároch, sestrách a všetkých ostatných, ktorí pracujú v zdravotníctve, každý na svojom mieste. Teda o ľuďoch. Pacient prepáči nejaké to nepohodlie, keď vie, že po zdravotnej stránke je o neho super postarané...
Iba jedno ma trochu mrzí, že som na tretí deň zabudla na mieste i písomne vyjadriť svoje dobré skúsenosti... Všimla som si prvý deň niečo dotazníkové v ponuke na nástenke – ale... vyfučalo mi to... Preto aspoň takto moje postrehy...
A – napriek „kuvikom“ v mojom okolí (pred operáciou) – nebanujem, že som sa rozhodla a absolvovala túto operáciu, a práve v ÚVN Ružomberok. Keby som sa rozhodovala teraz, výsledok by bol – idem do toho – a tam. Rovnako.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.


Už ste čítali?